EN 341 Skúška zostupom

Na posúdenie vhodnosti zariadení navrhnutých tak, aby umožnili operátorom bezpečne zostúpiť z práce vo výške, sa vyžadujú testy.

Zlaňovač je zariadenie, ktoré zvyčajne obsahuje lano vyrobené z drôteného lana, textilného lana alebo tkanej textílie, ktoré umožňuje používateľom pohybovať sa sebe alebo iným z vyššej polohy do nižšej pri kontrolovanej rýchlosti zostupu. Descenders možno použiť v rôznych aplikáciách, z ktorých najdôležitejšia je na obnovu.

V Európe sa záchranné spúšťače testujú podľa EN 341:2011. Norma zahŕňa skúšobné postupy, ktoré vyžadujú sériu testov zostupu na vysokej úrovni na vyhodnotenie schopnosti produktu uspokojivo fungovať po opakovanom použití.

Norma v súčasnosti rozdeľuje zjazdy na dva typy: „automatické“, ktoré zahŕňajú brzdový systém, ktorý nevyžaduje zásah používateľa pri začatí klesania, a „ručne ovládané“ produkty, ktoré zahŕňajú brzdový systém vyžadujúci zásah používateľa. EN 341 ich označuje ako „typ 1“ a „typ 2“. Zahŕňa tiež klasifikačný systém (od „A“ po „D“) na základe energie zostupu, ktorú zariadenie dokáže vydržať.

Väčšina testov v EN 341:2011 sa musí vykonať na rovnakom zariadení bez akejkoľvek zmeny medzi testami. Po viacnásobnom pristátí by si zariadenie malo zachovať prijateľný bezpečnostný faktor.

EN 341:2011 obsahuje všeobecné požiadavky, ktoré od výrobcov vyžadujú, aby špecifikovali minimálne a maximálne menovité zaťaženie, pričom maximálne zaťaženie je najmenej 100 kg. Zahŕňa tiež požiadavky na dizajn, materiál a konštrukciu, ako je testovanie integrity linky, na použitie vhodných materiálov pri výrobe zariadenia.

Test dynamickej sily

Ručne ovládané zostupové zariadenia sa testujú na dynamickú aj statickú pevnosť v každej uzamknutej polohe určenej výrobcom. Dynamická pevnosť (hodnotenie schopnosti zariadenia odolať rázovému zaťaženiu) sa testuje so 4 m vytiahnutej šnúry, potom sa podrobí 60 cm voľnému pádu so skúšobnou hmotnosťou vzhľadom na maximálne menovité zaťaženie. Spúšťacie zariadenie nesmie uvoľniť skúšobné závažie a žiadna časť spúšťacieho zariadenia nesmie vykazovať známky zlomenia alebo roztrhnutia. V prípade zariadení triedy D sa sila nárazu zaznamenáva, pretože toto meranie sa vyžaduje pri skúške statickej pevnosti.

Test funkcie pristátia

Pre triedy A, B a C sa funkčné hodnotenie vykonáva pomocou rovnakého zariadenia, ktoré bolo predtým testované na dynamickú pevnosť. Na posúdenie suchého stavu pred testovaním sa prístroj kondicionuje pri teplote 20 ± 2 °C a 65 ± 5 percent relatívnej vlhkosti (RH) počas minimálne 72 hodín. Potom sa vykonajú dva zostupy pre každú testovaciu podmienku a nastavenie prístroja; jeden pod minimálnym menovitým zaťažením a jeden pod maximálnym plus 25 percent.

Manuálne ovládané zariadenia by sa mali testovať v polohe vypnuté alebo, ak je to vhodné, s nainštalovanými prvkami panického uzamykania. Rýchlosť klesania by mala byť 0,5 m-2 m za sekundu a meraná do 30 sekúnd po dokončení maximálneho klesania. Na ovládanie zostupu podľa pokynov používateľa musí byť teplota ktorejkoľvek časti zariadenia, ktorej sa chcete dotknúť, maximálne 48ºC.

Rovnaký test sa potom musí vykonať na tom istom prístroji po ponorení spodku do čerstvej vody na 60 minút a ponechaní odkvapkať na 15 minút pred začiatkom testu. Potom by sa mal na vykonanie rovnakého testu použiť nový prístroj po ponorení sťahovača do sladkej vody na 60 minút a ponechaní plávať na 4 minút pred umiestnením do klimatizovanej atmosféry s teplotou -15 °C na najmenej štyri hodiny. . Rovnaké testy sa vykonávajú na jednotke triedy D určenej na jedno pristátie. Nové zariadenie sa však dá použiť na každú situáciu. Výrobca môže tiež tvrdiť, že prijímač možno použiť vo veľmi chladných podmienkach, v takom prípade sa použije rovnaký postup ako vyššie a potom sa výrobok umiestni do najchladnejšej atmosféry, o ktorej sa tvrdí, že je vhodná.

Test energie pri pristátí

Na posúdenie schopnosti zariadenia triedy A, B alebo C fungovať podľa hodnotenia špecifikovaného výrobcom sa vykoná skúška s použitím rovnakého pristátia po skúške kondicionovania za mokra a požadovaný počet klesaní vypočítaný na základe triedy nižšej (pozri rámček 1). Upozorňujeme, že produkty triedy D na jedno použitie neboli testované týmto spôsobom. Pristátia sa vykonávajú v pravidelných intervaloch s hmotnosťou ekvivalentnou maximálnemu menovitému zaťaženiu. Rýchlosť klesania sa meria počas posledného zostupu a mala by byť 0.5 m-2 m za sekundu. Opäť sa merajú a vyhodnocujú teploty ako predtým. Je zrejmé, že tento typ testu vyžaduje zariadenie na zvládnutie veľkých výšok pádu. Niektoré testovacie zariadenia používajú zosilnený navijak, čo je akceptovaná metóda, ale nie je náhradou za testovanie nad skutočne nárokovanou výškou. EUROLAB spolupracuje s National Lift Tower v Northamptone v Anglicku, ktorá má zariadenie na testovanie dlhého pádu. Nachádza sa v hlavnej konštrukcii budovy, kde je jedna z výťahových šácht prispôsobená na vykonávanie skúšok zostupu zariadení vrátane zachytávačov pádu a zostupov vo výškach do 100 metrov. Testy je možné opakovať rýchlo za sebou.

Statická skúška pevnosti

Na posúdenie, či je celková pevnosť zariadenia dostatočná, sa vykoná skúška nazývaná „statická skúška pevnosti“. Tejto testovacej sile je opäť vystavená rovnaká vzorka spúšťania, ktorá bola použitá pri predchádzajúcich testoch. Spúšťacie zariadenia triedy A, B a C sa podrobia statickým skúškam pevnosti desaťnásobku maximálneho menovitého zaťaženia, ale najmenej 12 kN počas troch minút, počas ktorých musí spúšťač odolať sile. Pre zariadenia triedy D je požiadavka na statický výkon dvojnásobkom sily nárazu zaznamenanej pri skúške dynamického výkonu.

Ďalšie potrebné testy

Norma obsahuje dve požiadavky špeciálne pre manuálne ovládané zariadenia na sťahovanie. Jedna požiadavka, ktorá sa vzťahuje na všetky ručne ovládané zariadenia, sa týka sily na uvoľnenie a aktiváciu ovládacieho prvku zariadenia - takzvaná "ovládacia sila". Ďalšia požiadavka sa týka toho, čo sa nazýva „prídržná sila“ a vzťahuje sa na zariadenia, kde používateľ manuálne ovláda zostup držaním lana.

Skúška prevádzkovej sily sa vykonáva pred funkčnými skúškami. Zahŕňa pripojenie hmotnosti alebo sily zodpovedajúcej maximálnemu menovitému zaťaženiu zariadenia konkrétnym spôsobom a následné meranie sily potrebnej na aktiváciu manuálneho ovládania, aby sa umožnilo začatie zostupu. Sila by nemala presiahnuť 450N. Zariadenia navrhnuté tak, aby sa pohybovali spolu s používateľom a boli ovládané z pevnej polohy, sa testujú v oboch konfiguráciách.

Skúška prídržnej sily sa vykonáva raz pred funkčnými skúškami a raz po skúške energie pri pristátí. Ako pri postupe merania pracovnej sily, skúška zahŕňa konkrétne spojenie hmotnosti alebo sily ekvivalentnej maximálnemu menovitému zaťaženiu zariadenia. V tomto prípade sa však meria sila potrebná na udržanie hmoty na línii idúcej na pristávacom zariadení. To by nemalo presiahnuť 200 N.

Odolnosť proti korózii sa hodnotí vystavením zariadenia teplej slanej vodnej hmle. Tí, ktorí zostupujú, musia prejsť 9227-hodinovým koróznym testom podľa EN ISO 48. Vykoná sa kontrola, aby sa zabezpečilo, že zariadenie nepracuje správne a či neexistujú žiadne vonkajšie alebo vnútorné známky korózie.