Systémy pozostávajúce z koľaje alebo koľajnice určené na pripevnenie (dočasne alebo natrvalo) na konštrukciu, ku ktorej je zhora a zdola pripevnené pohybové zariadenie. Používateľ je pri lezení alebo klesaní pripevnený k tomuto mobilnému zariadeniu - v prípade pádu musí rover držať lano a zastaviť pád.
Zadržiavač pádu s navádzaním a vertikálne záchranné lano horného závesu sa zaťažuje v línii až do sily 3 kN po dobu 15 minút. Akýkoľvek textilný prvok, ktorý nie je navrhnutý na odstránenie po použití, by sa mal tiež testovať pri 3 kN po dobu 22 minút. Ak sa počas skúšky dynamického výkonu zaznamená zaťaženie v bode ukotvenia vyššie ako 6 kN, vykoná sa ďalšia statická skúška až do výšky 2,5-násobku tohto zaťaženia zaznamenaného v prípade hornej kotvy. Pre akýkoľvek systém, v ktorom sa zábrana proti pádu vedeného typu nemôže voľne otáčať okolo pevnej línie kotvy, sa vykoná bočná statická skúška pomocou sily 3 kN po dobu 1 minút.
Záchytné zariadenia proti pádu s navádzačom sa podrobia skúške pádom s hmotnosťou 100 kg, pričom sa prekročí maximálna vzdialenosť, ktorú zariadenie umožňuje - hlavne zdvíhaním hmoty, kým pohybové zariadenie nezačne posúvať kábel alebo koľajnicu nahor. Zariadenie musí udržiavať hmotu do 1 metra od bodu uvoľnenia, zadržiavač pádu vedeného typu by sa nemal posúvať viac ako 6 m s maximálnou brzdnou silou 0,5 kN.
Vzorka na ochranu proti pádu s navádzaním sa na požiadanie kondicionuje pri -4 ° C alebo nižšej po dobu najmenej 30 hodín. Potom sa odstránia a podrobia sa pádovej skúške do 100 sekúnd s použitím hmotnosti 90 kg klesnutej nad maximálnu vzdialenosť, ktorú zariadenie umožňuje. Zadržiavač pádu vedeného typu by mal udržiavať hmotu do 1 metra od bodu uvoľnenia a zadržiavač pádu vedeného typu by nemal kĺzať viac ako 0,5 m.
Zadržiavače pádu s vedením sa podrobia dvom samostatným skúškam pádom, jednej s použitím skúšobnej hmotnosti zodpovedajúcej maximálnemu menovitému zaťaženiu a druhej s minimálnym menovitým zaťažením. Skúšobná hmotnosť klesne nad maximálnu vzdialenosť povolenú prístrojom tak, aby sa prístroj čo najviac priblížil k skúšobnej hmotnosti bez toho, aby sa dotkol vertikálneho záchranného lana. Touto skúškou sa overuje, či blokovací mechanizmus na zabezpečovacom zariadení proti pádu s navádzaním stále zapadne, ak je používateľ veľmi blízko k systému. Zadržiavač pádu vedeného typu by mal udržiavať hmotu do 1 metra od bodu uvoľnenia a zadržiavač pádu vedeného typu by nemal kĺzať viac ako 0,5 m.
Záchytné zariadenia proti pádu s vedením sa podrobia dvom samostatným skúškam pádom, jednej s použitím skúšobnej hmotnosti zodpovedajúcej maximálnemu menovitému zaťaženiu a druhej s minimálnym menovitým zaťažením. Skúšobná hmotnosť klesá vodorovne alebo v bode, kde je odblokovaný blokovací mechanizmus zariadenia. Táto skúška má simulovať niekoho, kto spadne dozadu, a použije ďalších 150 kg skúšobnej hmotnosti, pri ktorej je na zadržiavanie pádu vedeného typu nepretržite vyvíjaná sila 150 N zo systému. Zadržiavač pádu vedeného typu by mal udržiavať hmotu do 1 metra od bodu uvoľnenia a zadržiavač pádu vedeného typu by nemal kĺzať viac ako 0,5 m.
Ak je možné systém namontovať s vodiacou konzolou, je zariadenie na zaistenie pádu vedeného typu podrobené skúške pádom s použitím hmotnosti ekvivalentnej maximálnemu menovitému zaťaženiu umiestnením zariadenia na vodiacu konzolu. Zariadenie musí udržiavať hmotu do 1 metra od bodu uvoľnenia, zadržiavač pádu vedeného typu by sa nemal posúvať viac ako 6 m s maximálnou brzdnou silou 0,5 kN.
Táto skúška platí iba pre zachytávače pádu vedeného typu, ktoré sa nemôžu voľne otáčať na pevnej línii kotvy. Záchytné zariadenie proti pádu s navádzaním sa podrobí skúške pádom s použitím hmotnosti ekvivalentnej maximálnemu menovitému zaťaženiu tak, že sa skúšobná hmotnosť zhodí vedľa systému. Zariadenie musí udržiavať hmotnosť do 1 metra od bodu uvoľnenia, zadržiavač pádu vedeného typu by nemal kĺzať viac ako 6 m s maximálnou brzdnou silou 0,5 kN.
Táto skúška platí iba pre kotviace čiary, ktoré je možné inštalovať v uhloch do 15 stupňov od zvislice. Záchytné zariadenia proti pádu s vedením sa podrobia dvom samostatným skúškam pádom, jednej s použitím skúšobnej hmotnosti zodpovedajúcej maximálnemu menovitému zaťaženiu a druhej s minimálnym menovitým zaťažením. Zariadenie musí udržiavať hmotu do 1 metra od bodu uvoľnenia, zadržiavač pádu vedeného typu by sa nemal posúvať viac ako 6 m s maximálnou brzdnou silou 0,5 kN.
Kovové súčasti použité v zariadeniach na ochranu proti pádu sa podrobia testu neutrálnym slaným postrekom zameraným na preukázanie minimálnej odolnosti proti korózii v prostredí (najmä proti hrdzi). Výrobky sa skladujú v uzavretej priehradke naplnenej slanou vodnou parou, ktorá môže spôsobiť koróziu v nechránených kovoch. Výrobky sú vystavené pôsobeniu 24 alebo 48 hodín a potom sú skontrolované na koróziu a funkciu.